Interview: Vladimir Valovič – držitel cen Bafta a Oscar za VFX, jeho příběh a rady nováčkům…

3 years ago by in Interview Tagged: , , , , , , , , , , , ,

Dnes tu máme jeden rozhovor, který bude užitečný jak pro zkušené VFX tvůrce a compository, tak pro nováčky, kteří ještě ani nevědí, v jaké trikové oblasti chtějí začít. Na mé otázky totiž odpovídal Vladimír Valovič, slovenský rodák, který se přes Prahu dostal až k oscarovým projektům v londýnských VFX studiích. Doufám, že se vám tohle vydatné interview bude líbít stejně jako mně! 🙂


 Zdravím tě, Vlado. Chtěl bych poděkovat, že sis udělal čas na tohle interview. Začneme jako vždycky – mohl by ses prosím čtenářům představit, na jaké pozici a kde v současnosti pracuješ?

Vhodnejšie označenie ako digital artist by som pre seba asi nenašiel. Od svojich osemnástich rokov  robím počítačovú grafiku, dizajn, fotím a retušujem fotky, kreslím a už niekoľko rokov intenzívne pracujem ako compositor. Momentálne pracujem ako compositor vo Framestore v Londýne, kde teraz dokončujeme Guardians of Galaxy pre Marvel Studios.

Než ses stal compositorem, začínal jsi jako freelancer, mimo jiné i na pozici grafického designera. Jaké pro tebe byly tyhle začátky?

V roku 2002 som dostal prvú prácu ako grafik v obchodných novinách iba na základe môjho portfólia z foto-montáží a retuší. Postupne som robil rôzne typy grafiky, od vektorovej grafiky, navrhoval logá, plagáty, vizitky, letáky,  až po web dizajn a malé pokusy html a css. Ale už od  šestnástich rokov som popri Photoshope skúšal 3D studio Max R2, prvé modely, pokusy o kovové materiály, oheň atď. Boli to strašne jednoduché veci, ale v čase, kedy bolo 10 tutoriálov na internete, bola situácia úplne iná.

Vladův web s přihláškou na VFX workshop: http://www.vladimirvalovic.com/

 

Věděl jsi už tenkrát, že chceš být hlavně compositorem?

 Filmy, reklamy a všetko vizuálne zaujímavé ma lákalo vždy, ale netušil som, čo táto práca prestavuje. Nepoznal som workflow, ani jednotlivé oddelenia. Lighting, compositing, mattepainting, tracking a ostatné boli pre mňa neznáme pojmy, až pokiaľ som neprišiel do Escape Studios.

V roce 2004 jsi odcestoval do Londýna pracovat na pozici VFX tvůrce. Musela to pro tebe být cenná zkušenost, která tvou kariéru jistě pořádně “nakopla”. V jaké firmě jsi tenkrát působil a co jsi měl na starosti?

Do Anglicka som prišiel v roku 2005, ale nerobil som hneď VFX. Začal som úplne od nuly ako v tom čase väčšina ľudí, ktorí prišli do Anglicka, cez hotel, sklad a freelance grafiku až kým som sa nedostal do Escape Studios, ktoré mi zmenilo môj pracovný život.

Zmínil jsi Escape Studios – to je jedna ze světově nejuznávanějších společností nabízející VFX trénink všeho druhu. Jak se člověk vůbec dostane k takovému programu? Vyplatily se ti získané certifikáty?


imageV roku 2008 som začal tréning VFX Comprehensive, ktorý obsahoval aj 3D aj 2D, keďže som dovtedy vôbec nevedel, čo presne chcem. 3D ma bavilo, ale zároveň som mal veľmi blízko k 2D a foto-retuši. Naučil som sa teda cez modelovanie, textúrovanie, základy renderingu, 3D tracking a potom prišlo to najzaujímavejšie: compositing. Do tajomstiev a histórie compositingu ma zasvätil môj učiteľ Mark Pinheiro, ktorý mi dal neskutočne dobrý základ, na ktorom som neskôr budoval v Prahe. Len pre zaujímavosť, keď som nastúpil tento rok do Framestore, tak v ten istý deň so mnou na rovnakú pozíciu nastúpil aj môj učiteľ Mark, takže po niekoľkých rokoch sme sa spolu ocitli na rovnakej úrovni a pracovali na tej istej sekvencii, čo by som v roku 2008 nebol nikdy povedal.
Čo sa ešte týka Escape studios, tak ja by som si na to zobral úver, lebo iná možnosť nebola a nechcel som to odkladať. Či sa certifikáty vyplatili, neviem, odkedy som ich dostal, nikto ich nikdy nechcel vidieť a mám ich všetky odložené. Je možné sa dostať do VFX priemyslu bez školy a bez kurzov, treba ale vedieť to, čo som ja nevedel, mať jasnú predstavu, čo chce človek robiť a naučiť sa to sám. Dnes existujú tutoriály, knihy, časopisy, čo vtedy iba začínalo, dnes je plný web návodov na Nuke, Maya a desiatky iných softvérov. Ja som dal prednosť rýchlejšej zato drahšej variante.
Nezáleží, akým spôsobom sa to naučíte, alfou a omegou je showreel. Tam každý ukáže, čo vie urobiť, aké zábery mu boli zverené a aké zvládol. Ten rozhoduje, či dostanete prácu alebo nie, a akú pozíciu a za aké peniaze.

 

Po odchodu z Anglie jsi zamířil do Prahy, kde jsi nějakou dobu dělal na projektech pro společnost UPP. Byla to velká změna oproti zahraničí? A na jaké filmy, na nichž ses v téhle době podílel, nejraději vzpomínáš?

V roku 2008, práve po mojom skončení Escape studios, nastala známa „finančná kríza“ a ja som odišiel do Prahy do UPP. Každý film bol niečím iný a niečo ma naučil. Určite nezabudnem na „Hon na čarodejnice“ alebo „Piliere zeme“, kde bolo veľa záberov, ktoré boli pre mňa zakaždým výzvou a posunuli ma. Tak isto nezabudnem na ľudí, bol tam super kolektív a veľa zábavy na štvrtom poschodí, ktorého si bol súčasťou neskôr aj ty. Takýto kolektív sa už ťažko dá dokopy, keďže všetci sa rozpŕchli na rôzne strany.

image

 

Je to tak, rád na ty lidi vzpomínám, když se sejde fajn kolektiv, práce jde vždycky líp od ruky 🙂 Jak těžké pro tebe bylo dostat se do UPP? A jak těžké to podle tebe je pro někoho bez profi zkušenosti?

UPP som našiel náhodou na webe, keď som skončil školu. Poslal som životopis a showreel, ktorý som si po škole urobil a musel som prejsť vstupným testom.
Vždy je ťažšie dostať sa niekam bez skúsenosti, ale vždy je to aj o načasovaní. Niekedy potrebuje štúdio, či už je to UPP, MPC, ILM atď. veľa ľudí, niekedy zase iba pár. Takže v čase, keď naberajú po desiatkách, sa tam môžu veľa krát dostať aj juniori, naopak, keď hľadajú len obmedzený počet, je to vždy ťažšie a vtedy je dôležitý počet rokov praxe a čo najlepšie zábery na showreel a trošku šťastia. 

Juniori ale dnes majú veľa možností. Dnes už akákoľvek DSLR je schopná natočiť HD podklad, ktorý si môže junior-compositor obstarať, spracovať podľa fantázie, vložiť do neho mattepaintingy, výmenu oblohy, retuš častí obrazu, pripadne integrácia CG a tým sa jeho šanca na získanie pozície zvyšuje. Dnes dosť letia aj viral videá, keď niekto spraví CG+comp ako viral video a to preletí svetom. Takto si môže aj začínajúci junior spraviť dobré promo.

Pak ses ovšem znovu rozhodl vrátit do Londýna, kde jsi ve známém studiu MPC nastoupil již jako stereoscopic compositor a podílel se na velkých hollywoodských filmech Pirates of the Caribbean: On Stranger Tides a Harry Potter and the Deathly Hallows Part 2. Jak se tvůj druhý pobyt za kanálem lišil od toho z let 2004-2008? A o kolik těžší byla práce na stereo compositingu?

Tak v roku 2010 presne po 2 rokoch od ukončenia školy som sa vrátil do Anglicka, ale už v úplne inej pozícii, vtedy už ako Mid-compositor a moja najväčšia výzva predo mnou, Native stereo compositing, čiže film natočený „dvoma kamerami“ (stereo rig a zrkadlo a o ostatnom sa rozpisovať nebudem) ale tie dve kamery reprezentujú ľavé a pravé oko a výsledok je film s 3D efektom. A toto presne bolo treba zvládnuť. Výhoda bola, že MPC vtedy len budovalo stereo pipeline, čiže som sa to učil spolu s nimi. Všetci boli tolerantní, pretože pre každého to bolo niečo nové. Po Pirátoch prišiel posledný Harry Potter a neuveriteľná skúsenosť s konverziou z mono do stereo. To bola okrem iného aj dobrá škola 3D projekcií a detailného stereo workflow.

Následovalo krátké období, kdy jsi opět zkusil dráhu freelancera. Na jakých projektech jsi v té době dělal?

Keďže som mal dosť sterea, odmietol som pár ďalších projektov ako Hnev titanov, Prometheus  a vrátil som sa do Prahy na menej slávne projekty, reklamy, okrem iného aj na legendárnu Saxanu 2, na ktorú ale ja nemám také ťažké srdce ako možno niekto iný. Myslím, že do toho času sa nikomu nepodarilo urobiť taký rozsah VFX v českom filme, desiatky CG charakterov, masívne virtuálne prostredia, ktoré ľudia ocenia, až keď uvidia pred/po zábery.

Jak to vidíš ty osobně – pracuješ raději ve velkém studiu nebo jako freelancer?

Zistil som, že mi vyhovuje zmena a nedokážem byť na jednom mieste dlho. Možno sa to v budúcnosti zmení a ja sa v nejakom štúdiu usadím, či už v malom či vo veľkom, ale zatiaľ sa mi to nepodarilo.
Malé štúdio je viac „rodinné“, ľudia sa lepšie poznajú, majú zvyčajne blízke vzťahy, ale musia robiť väčší rozsah veci, nemôžu sa veľmi špecializovať na jednu vec.

Naopak vo veľkom sa poznajú väčšinou iba ľudia, ktorí sedia pri sebe v jednej miestnosti, pripadne, čo spolu robia nejaké zábery, ale pracovne sa sústredia na jednu – dve veci a v tých sa zdokonaľujú. Každému vyhovuje niečo iné, odporúčam prejsť si obidvoma, skúsiť aj malé aj veľké projekty, každý naučí niečo iné a posunie vpred a človek má aspoň s čím porovnávať.

imageV roce 2012 tě najala společnost Framestore, kde jsi dělal na historickém Lincolnovi a Cuarónově Gravity. Co jsi měl na těchto prestižních projektech na starosti? A jaký ti spíš přirostl k srdci?

Na začiatku 2012 som komunikoval s Framestore a ponúkli mi Gravity, ktoré som musel odmietnuť kvôli dĺžke zmluvy, z časových dôvodov mi to nevyhovovalo. Potom mi ponúkli Lincoln, ktorý režíroval Spielberg a to boli pre mňa malé Vianoce, i keď to nebol film zameraný na VFX, skôr na tzv. “invisible” efekty. Ale bola to veľmi cenná skúsenosť, veľmi príjemný a pohodový projekt. Ale dva týždne pred odchodom mi dali nejaké zábery na výpomoc so stereom, takže som si mohol aj ja siahnuť na Gravity. Bol to a je to zatiaľ najväčší a najlepší projekt Framestore, ktorý robili vyše 3 roky od predprodukcie až po konečnú verziu  a sú na ten projekt neskutočne hrdí a aj majú na to dôvod.

Celé tie mesiace na Lincolnovi a potom Gravity som sedel asi 5-6 metrov od Alfonza Cuaróna, ktorý mal strižňu vedľa môjho stola, takže som ho denne stretával. Bol to ten pán, ako mi môj 2D supervízor povedal, ktorý vždy búcha s dverami :).  Inak veľmi príjemný človek a veľký profesionál, nakoniec sami môžete vidieť, čo dokázal vytvoriť.

Tak to je skvělé – režisér Cuarón seděl přímo ve studiu s trikaři? Víš jakým způsobem jeho splupráce s Framestore probíhala?

Tak ako hovoríš. Alfonzo Cuarón sedel v štúdiu priamo s nami. Nebol tam každý deň, ale bol tam často. Nesedel priamo vedľa nás, ale mal malú miestnosť v našej hlavnej veľkej, kde nás bolo tak 30-40.
V tej miestnosti strihal Gravity a odtiaľ bolo vždy počuť zvuk, ktorý otriasal budovou. To boli zrejme asi raketové motory alebo tie zrážky vo vesmíre :)).

 

Po této zkušenosti následoval další návrat 🙂 V roce 2012 jsi zakotvil v Praze v ProgressiveFX. Na jaké pozici jsi tam působil?

V ProgressiveFx som 2D compositor-lead, sem tam retuš-mattepaint atď. Skúšal som vymýšľať čo najjednoduchšie a najrýchlejšie postupy, ako prácu spraviť kvalitne a na čas, ktorého je pri reklamách asi najmenej. Experimentoval som s 3D multi-passmi, skúšal rôzne vytvárať rôzne gizmá, a spolu s chalanmi z 3D sme sa občas snažili dosiahnuť niečo nové, čo by zefektívnilo workflow. Spravili sme tam za tých 18 mesiacov veľmi veľa zaujímavých domácich aj zahraničných projektov.

Jak se Progressive liší od UPP?

Tak je tam niekoľko rozdielov. Prvý a hlavný sú projekty. UPP je štúdio, ktoré urobilo dodnes cez 100 filmov od českých až po známe americké filmy. Progressive je mladé štúdio i keď so skúsenými ľuďmi, ale robia zatiaľ iba reklamy, ak sa to nezmenilo. UPP robí tak isto reklamy, ale s tými som sa tam ja nestretol, čiže pre mňa je to porovnanie štúdii… film v. reklama. Tento rozdiel prináša ďalšie rozdiely, ako je to všade na svete. Štúdio s 10 ľuďmi, štúdio s 150 ľuďmi a štúdio s 800 ľuďmi má úplne iný typ workflow. Pracoval som pre všetky typy a ani jeden typ nie je ani zlý ani dobrý, je na každom, čo mu vyhovuje. Niekomu môže to, čo druhému zase nie. Čím je štúdio väčšie, tým dôkladnejšiu musí mať pipeline, veľmi striktnú adresárovú štruktúru a väčšinu vecí automatických, aby sa predišlo čo najviac chybám. Preto majú vlastných programátorov, ktorí im vyvíjajú vlastné nástroje, pluginy, databázy, prepojenia medzi softvérmi a všetko, čo im umožní efektívnejšie a bez chýb viezť projekty.

Máš nějaký tip, jak nejlépe tady u nás prorazit, například kam by se měli nováčci hlásit jako první?  Jsou VFX pracovní příležitosti jen v Praze?

Ťažko povedať ako preraziť. V Prahe je určite najviac štúdií. Freelanceri sú po celom Slovensku a Čechách. Nejaké štúdia sú aj v Bratislave a Brne, ale nemám s nimi veľa skúsenosti. Je ešte rozdiel, či hľadáte štúdia, ktoré robia hry, reklamy alebo filmy. Rozhodne je ale najvhodnejšie začať CZ/SK štúdiom, akýmkoľvek, potom si možno neskôr vybrať štúdio v zahraničí, Nemecko, Londýn a podobne, ktoré je ochotné prijímať aj Junior- Mid a až neskôr po pár rokoch skúsiť štúdia ako ILM, Digital Domain, Weta Digital. Písať do takýchto štúdií hneď na začiatku nie je zbytočné, ale je viac ako pravdepodobné, že junior bude neúspešný. Do týchto štúdií píše denne stovky ľudí z celého sveta, takže konkurencia je obrovská a oni naozaj majú z čoho vyberať. Preto majú veľké nároky na počet rokov praxe a na dokonalý výber showreel záberov. Sú ale výnimky a hlavne 3D artisti môžu ukázať už vo svojom prvom študentskom showreel neskutočný talent a potenciál a môžu dostať ponuku pokojne aj z ILM.
Taký 3D-čkar sa sem-tam objaví v nejakej krajine a vtedy sú všetky weby plné jeho práce, určite všetci už videli také portfólio. Compositor sa ale nevyhne vývoju, ktorý sa nedá preskočiť, dá sa len snahou skrátiť na minimum, a to čo niekomu trvá 3 roky môže niekomu jeden rok, ale musí prejsť vývojom.

No a tím se dostáváme do doby současné, kdy jsi opět zakotvil v Londýně ve studiu Framestore, kde neúnavně pracuješ na Guardians of the Galaxy. Bývají závěrečné týdny prací na velkých VFX vždy hektické?

Guardians of Galaxy bol veľmi zaujímavý a náročný projekt aj na londýnske pomery. Časovo veľmi náročný a dúfam, že ľudia ocenia to, čo do neho vložili stovky možno tisícky VFX artistov. Videl som 40 minút našej práce aj so zvukom a myslím, že to bude veľmi, veľmi vtipný film plný zábavy, aký som ani ja nečakal!
Pre mňa je tento projekt veľmi zlomový a dôležitý. Posunul ma veľmi vpred a ukázal mi smer, ktorý som hľadal. Reklamy mi dali veľa, ale tento projekt mi ukázal, kam patrím. Úprimne povedané, hektické pokladám viac reklamy ako veľké VFX filmy. Film naberá obrátky postupne, mesiac po mesiaci a posledné mesiace sú kritické niekedy, nie vždy. Reklama má iba kritické obdobie. Najprv sa niečo natočí, potom sa vymyslí scenár, potom sa začne vyrábať 3D, potom sa robí strih a v reálnom čase so strihom mením 3D a všetky ostatné efekty a do toho sú komentáre a to celé netrvá dlhšie ako 2-3 dni. Takých projektov som zažil dosť na to, aby som ich už s úsmevom odmietal. Ráno príde zadanie a večer musí byť konečná verzia. To je dosť drsný scenár. Niekomu môže vyhovovať, ale mňa osobne to nenapĺňa. Radšej mám ladiť veci do najmenších detailov s trochou viac času. I keď aj na filme sa stane, že ráno dostaneš render a večer musí byť dokončený, ale to je výnimka, čo potvrdzuje pravidlo:).

imageMůžeš pro představu říct, kolik jsi tak měl průměrně času na jeden záběr na různých filmech – například Lincolnovi nebo právě Guardians?

Každý záber, aj  načasovanie je iný. Najväčší problém je, že niekedy sa dlho čaká na finálne CG, takže napr. sa robí iba s 1k renderom a 3-4 dni pred deadlinom má človek k dispozícii 2k render a môže robiť na konečnej verzii. Tak isto to závisí od štúdia, niekde je na niektoré zábery jeden mesiac, niekde pár dní. Ja som mal na Lincolnovi, na ten hlavný Capital dome záber spolu cca. 3-4 týždne. Ale popri tom som to kombinoval aj s iným záberom. Guardians bolo trošku iné, Framestore spravil spolu okolo 650 záberov, z toho ja som urobil okolo 30. Je to dosť veľké číslo na 4 mesiace. Napríklad, môj prvý záber som mal síce schválený interne po dvoch týždňoch, ale definitívne schválený bol skoro po štyroch mesiacoch, teda môj prvý bol aj mojím posledným. Boli ale dni, keď som urobil aj 2 zábery za deň a najväčšia výzva bola asi 3 Full CG zábery za cca 5-6 dni. Ale to boli také dvoj-osemhodinové pracovné dni veľa-krát.

 

Když se díváš zpět na posledních několik let, během nichž jsi jako compositor cestoval mezi Londýnem a Prahou – napadá tě nějaká zásadní věc, kterou ses za tu dobu o své práci naučil?

Poznal som ľudí z rôznych kútov sveta. Ľudí, čo robia compositing len preto, že k tomu nejako prišli, ich kamarát to robil a oni to začali s ním, naučili sa to z tutoriálov, lebo to je trend, ale aj takých, čo o tom celé detstvo snívali, kreslili od mala, zasvätili tomu všetko, celý svoj čas, študovali knihy, materiály a baví ich to. Videl som ľudí, čo päť rokov robili v štúdiu a po piatich rokoch retušovali, naopak som ale videl ľudí, čo sa stali supervízormi v krátkom čase, lebo na sebe tvrdo pracovali.

Vizuálne efekty nie sú práca na osem hodín denne (i keď bol by som rád keby bola :)), ani to nie je práca, vďaka ktorej sa niekto stane milionárom. Kto chce mať prácu na 40 hodín týždenne, tak si musí nájsť inú prácu. Sú obdobia, kedy robíte možno 40 hodín za týždeň, ale sú aj obdobia, kedy robíte 90 hodín týždenne a 7 dní v týždni. Človek k tomu musí mať k osobný vzťah, dať tomu niečo viac, ako len prácu. Pracovať na sebe, zdokonaľovať sa, compositing ako taký je o detailoch, čiže byť na seba kritický, záber neodovzdať pokiaľ nie je viac ako dobrý, pozerať sa na to tak ako supervízor, hľadať v ňom chyby a opravovať a ladiť a až potom ho naozaj odovzdať. Sebakritika je asi najdôležitejšia. Veľa mladých si mysli, že sa naučí 5 expressions, projekciu kamery a pár vychytávok, a že to stačí, ale dobrý compositor sa pozná podľa toho, ako vie riešiť problémy, ako hľadá vhodné riešenia a ako rýchlo ich vie aplikovať. Viac ako znalosť funkcií softvéru a rôznych tipov z tutoriálov je schopnosť urobiť cieľový záber, čo v najkratšom čase, na spokojnosť supervízora a režiséra.

Ešte posledný tip pre budúcich compositorov. Určite je treba sledovať okolie, fotiť, študovať správanie svetla, tieňov, teplotu svetla, kompozíciu obrazu, hĺbku ostrosti, ako fungujú objektívy, ako sa správa svetlo v rôznych situáciách atď. Compositing je vlastne simulovanie reality, nie tej čo vidíme voľným okom, ale tej, ktorú vidí kamera – objektív.

capital

Vladova kompozice z filmu Lincoln režiséra S. Spielberga

 

Kromě compositingu se věnuješ i malbě a matte paintingu. Máš někdy touhu zkusit pracovat i na těchto pozicích?

Ja som kreslil od detstva, v pätnástich rokoch som začal kresliť grafity a tie ma naučili to, čo viem, čo sa týka maľovania. Neskôr som to aplikoval v digitálnom kreslení, ale nie je to niečo, čím by som sa dokázal živiť. Matte paintingy ma bavia ako spestrenie. Compositing je vlastne jeden veľký mattepainting v pohybe a preto vo Photoshope je pre mňa oveľa jednoduchšie zmixovať 10 fotiek do reálneho výsledku ako pred pár rokmi. Digital painting beriem z času na čas ako dobrý relax, možnosť precvičiť sa v maľovaní a v schopnosti zachytiť detaily, ale  ako prácu na plný úväzok asi nie.

image

Jedna z Vladových volnočasových maleb.

 

A na závěr se zeptám na otázku, která mě zajímá u každého – máš nějaký sen, vidíš nějaký cíl své kariéry? Chceš pracovat v nejlepších firmách, chceš vytvořit něco úplně vlastního nebo chceš prostě jen být lepší a lepší v tom, co děláš?

Ideálne robiť na super projektoch a mať čo najviac voľné ruky v kreativite, robiť look dev pre zábery a sekvencie, sem-tam nejaké gizmo, čo uľahčí prácu. Ale rád by som to skombinoval s niečím osobným, vlastným. Možno nejaký slovenský projekt a priniesť niečo nové, čo na Slovensku nie je a nebolo, možno oživiť alebo nakopnúť domáci filmový priemysel. Určite ma láka aj možnosť učiť a svoje vedomosti ďalej predať ľuďom formou kurzov a tutoriálov, keď bude čas. Ako Photoshop, tak aj compositing, základy pre mattepainterov, retuše, fotomontáže a celkovo 2D so všetkým, čo k tomu patrí. Snáď by bol záujem priamo sa naučiť triky a tipy a nie veci okolo, čo v praxi nikto veľmi nevyužije.

Lákajú ma veľké filmy, ktoré sa chystajú v najbližších rokoch a najlepšie by bolo skombinovať  projekty doma  a v zahraničí a nájsť strednú cestu, ako to všetko spojiť a využiť. A kto vie, možno raz skončím ako 2D či VFX supervízor na áčkovom filme :))). To by bolo dokonalé.

Sú to možno veľké sny a slová, ale ja sa držím hesla, že dosiahneš len to, čo si vysnívaš a ciele, ktoré si vytýčiš.  Nikdy nie viac! Takže si staviam latku čo najvyššie a i keď skončím o stupeň nižšie stále je to dosť.

Je možné, že skúsim pár rokov za veľkou mlákou, ale ešte nechcem predbiehať udalosti.

Určite, keby sa mi napríklad splnil malý sen robiť film pre Michaela Bay, Christophera Nolan alebo pre Petra Jackson, títo páni vedia presne, ako majú natočiť zábery pre VFX, vedia aj čo najlepšie využiť vizuálne efekty k dokonalosti obrazu a nech si hovorí kto chce čo chce, robia to naozaj skvele a unikátne.

Všetkým prajem hlavne ideálne termíny a rozumné časové odhady, všetky faktúry zaplatené (pre freelancerov a štúdia), minimálne nadčasy, čo najkratšie rendery pre 3D-čkarov a nezašumené 3D passy pre compositorov :), dostatok trackovacích bodov, ale nie zase prebytok…kvôli retušovaniu, rozumných klientov, režisérov, čo vedia, čo chcú a nemajú odpor k VFX, kreatívcov v agentúrach, ktorí sa na tej pozícii neocitli náhodou, VFX supervízorov, akých som mal ja, a od ktorých sa majú vždy niečo nové naučiť a hlavne pevnú ruku, dobré oko a žiadne NaN pixely :)!

 


Tak ještě jednou díky Vladovi za tohle interview a doufám, že se vám líbilo a že jste si z něj vzali užitečné informace. Nezapomeňte zavítat do sekce Interview pro další podobné články…

Podobné články

Freelance filmař, trikař a grafik. Cinematic Director ve Warhorse Studios. Redaktor bývalého časopisu Pixel a tvůrce VFXcz.